Ako sa pred 100 rokmi rodil Versaillský mier

Analýza Versailleského míru - postoje stran, srovnání s Brest-litevským a Trianonským mírem. Viz: Jeden z členov britskej delegácie a budúci slávny ekonóm John Maynard Keynes ho označil za „kartáginský mier“, ktorý už v sebe nesie zárodky nového konfliktu. Rovnako scéna podpisu prímeria i mierovej zmluvy, ktoré ukončili prvú svetovú vojnu, bola v mnohom symbolická a tvrdo sa dotýkala národnej cti a dôstojnosti. V tomto roku si pripomíname storočnicu od vzniku Versaillského mierového systému v roku 1919. Práve ten v rozhodujúcej miere určil do budúcnosti aj naše miesto v Európe i hranice našej krajiny. Mierová konferencia v niekdajšom sídle francúzskych kráľov bola zároveň dovtedy nevídaným podujatím, na ktoré upieral zrak celý svet. Napriek počiatočnému predovšetkým americkému optimizmu a viery, že nový mier pomôže ukončiť všetky vojny, nasledovali dezilúzia a pocit trpkosti. Starý kontinent sa rozdelil na tábor víťazov a tábor porazených, ktorí už túžili po odvete. Prečo Európa nebola schopná nájsť dohodu, ktorá by ju uchránila pred ďalším svetovým konfliktom? A v čom spočívala nespravodlivosť či oprávnenosť požiadaviek víťazov? A ako si v tomto neprehľadnom prostredí diplomacie a rokovaní na najvyššej úrovni viedlo rodiace sa Československo, ktoré bojovalo o svoje pevné miesto na mape? Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom. (Dejin-SME, Jaro Valent))